Za centrum osídlenia Banskobystrického regiónu možno považovat sídla Banská Bystrica a Zvolen, ktoré so svojím zázemím, územno - priestorovými väzbami a funkciami prezentujú osídlenie celoštátneho až medzinárodného významu. Perspektivne sa počíta, že sídelný, kultúrny, spoločenský a hospodársky rozvoj bude sústredený do tohto priestoru s cieľom vybudovať stredoslovenské regionálne centrum ako tretie centrum metropolitného typu na Slovensku.

DOPRAVA
Územím kraja prechádzajú dva významné cestné ťahy: severno-južný (trasa E 77 Varšava - Krakov - Banská Bystrica - Budapešť) a západno-východný (E 571 Bratislava - Košice). Krajom prechádzajú dva železničné ťahy: západ-východ (Bratislava - Zvolen - Košice - Ukrajina) a sever-juh (Žilina - Zvolen - Lučenec - Maďarsko). Mesto Zvolen je významnou križovatkou cestnej a železničnej dopravy. Dopravný systém dopĺňa letisko Sliač, zaradené do kategórie medzinárodných letísk, ktoré je vzdialené len 5 kilometrov od Zvolena a 15 km od Banskej Bystrice.

SUROVINOVÁ ZÁKLADŇA
Surovinovú základňu predstavujú najmä zásoby drevnej hmoty, rúd a nerudných surovín. Z rúd sa v regióne nachádzajú v menšej miere železné rudy, olovnato - zinkové rudy so striebrom, ortuťové rudy so striebrom, ortuťové rudy, magnetit, zlato a polymetalické rudy. Ich ťažba je z hľadiska súčasných možností ťažobného priemyslu neekonomická. Významnejšiu úlohu v ekonomike zohrávajú nerudné nerastné suroviny ako vápence, kremenec, perlit, čadič, dolomit a dolomitové vápence, andezity, stavebný a dekoračný kameň, tehliarska hlina, kremité pieskovce na štrk a piesok.

CESTOVNÝ RUCH
Významné možnosti rozvoja cestovného ruchu sú v existencii a využívani minerálnych vôd a termálnych liečebných prameňov. V kúpeľoch Dudince, Sliač, Kováčová, Sklené Teplice, Brusno sa liečia choroby nervového a pohybového ústrojenstva, tráviaceho ústrojenstva, srdcovo-cievne choroby. Prírodné a klimatické podmienky vytvárajú dobré predpoklady pre rozvoj turistiky, agroturistiky, zimných a letných športov. Pozornosť turistov sa sústreďuje aj na Národné parky Nízke Tatry, Slovenský raj, Muránska planina a na chránené krajinné oblasti Veľká Fatra, Śtiavnické vrchy, Poľana, Ponitrie. Pozornosť priťahujú aj mestské pamiatkové rezervácie Banská Bystrica, Banská Štiavnica a Kremnica, z ktorých mesto Banská Štiavnica s okolím je zapisané do svetového kulturného dedičstva UNESCO.

ŠKOLSTVO
Okrem rozvinutej siete základných a stredných škôl sú v kraji zastupené vysoké školy: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici s ekonomickou fakultou, fakultou humanitných vied, prírodných vied, pedagogickou fakultou, fakultou politických vied a medzinárodných vzťahov, právnickou a filolofickou fakultou, Technická univerzita vo Zvolene s fakultami lesníckou a drevárskou, fakultou ekológie a environmentalistiky, environmentálnej a výrobnej techniky, Akadémia umení v Banskej Bystrici. V kraji sa nachádzajú tiež detašované pracoviská ďalších slovenských vysokých škôl.

HOSPODÁRSTVO
Medzi najvýznamnejšie odvetvia patria strojárstvo, metalurgia, stavebníctvo a výroba stavebných hmôt, drevospracujúci a papierenský priemysel, chemický a farmaceutický priemysel, textilný, elektrotechnický a potravinársky priemysel. Na území kraja pôsobilo k 30.6.2005 spolu 7 462 podnikateľských subjektov zapisaných v obchodnom registri ( 9,7% podiel SR ) a 39 272 fyzických osôb ( 10,9% podiel SR ).

Zahraničný kapitál je sústredený hlavne v medzinárodných organizáciách so zmiešaným domácim i zahraničným kapitálom, ktorých je 552, výlučne so zahraničným kapitálom tu pôsobí 375 firiem. Celkový počet 927 firiem so zahraničnou kapitálovou účasťou tvorí len 6,6% z celoslovenského podielu, celkový prílev zahraničného kapitálu do kraja k 30.6.2005 predstavuje 9,8 mld. Sk (2,4% zo SR).

Z celkového počtu podnikateľských subjektov najviac pôsobí v obchode 36,2%, v nehnuteľnostiach 18,9%, v priemysle 16,3%, v stavebníctve 7,9% a v pôdohospodárstve 7,6%. K 30.6.2005 predstavovala miera evidovanej nezamestnanosti 17,4% (jedna z najväčších v rámci SR), priemerná nominálna mesačná mzda dosiahla 13 511 Sk.

VÍZIA PRE EKONOMICKÝ ROZVOJ MESTA
V Banskej Bystrici by mala byť o 30 rokov diverzifikovaná ekonomika poskytujúca dostatok pracovných príležitostí pre všetky vrstvy obyvateľstva. Banská Bystrica by mala byť administratívnym centrom, centrom služieb, cestovného ruchu a podnikania.

Ekonomika mesta by sa mala opierať o tri piliere:

1. trvalé a udržateľné využitie prírodného, historického a kultúrneho bohatstva
2. informačné technológie a znalostnú ekonomiku
3. vhodnú infraštruktúru, dostupnosť a podnikateľské prostredie