Nám.Š.Moysesa 4, 974 01 Banská Bystrica, č.tel: 048/4125634, č.faxu: 048/4125634, email: sopkrkbb@sopk.sk
:: Regionálne komory SOPK
KOMORA AKO SÚČASŤ HOSPODÁRSKEHO A SPOLOČENSKÉHO ŽIVOTA

Členstvo komory v inštitúciách

    Obchodná komora bola členom Ústredne česko-slovenských obchodných a priemyselných komôr v Prahe, Ústavu pre vnútorný obchod v Prahe, Medzinárodnej obchodnej komory, česko-slovenskej skupiny v Prahe, Česko-slovensko-maďarskej obchodnej komory v Prahe, Česko-slovensko-juhoslovanskej obchodnej komory v Prahe, Medzinárodného združenia pre ochranu živnostenského vlastníctva v Prahe, Spolku Dunajská Stráž v Bratislave, Vodohospodárskeho zväzu v Bratislave, Národohospodárskeho ústredia v Bratislave.

    Okrem toho bola obchodná komora zakladajúcim členom Matice slovenskej a Národného múzea v Turčianskom Sv. Martine, Spolku Sv. Vojtecha v Trnave a Slovenského múzea v Bratislave, ktoré podporovala pravidelnými finančnými príspevkami. Svojich zástupcov mala v rôznych štátnych odborných poradných zboroch, ústavoch, v štátnych radách a v kuratóriách všetkých odborných škôl obvodu a v dozorných výboroch učňovských škôl.


Komora v hospodárskom živote

    Na žiadosť komory z roku 1897 bola v Banskej Bystrici zriadená filiálka Rakúsko-uhorskej banky. Do tejto doby spadá prvý pokus obchodnej komory založiť výrobné družstvo garbiarov v Brezne a nožiarov v Slovenskej Ľupči, ktoré vzniklo o 6 rokov neskôr.

    Na návrh obchodnej komory zriadilo ministerstvo obchodu v roku 1912 ciachový úrad v Banskej Bystrici. V roku 1923 bol zriadený z iniciatívy komory a vedený jej funkcionármi Zväz bryndziarskeho a syrárskeho priemyslu pre Slovensko so sídlom v Banskej Bystrici. V roku 1926 založila obchodná komora Družstvo pre nákup strojov pre živnostníkov svojho obvodu v Banskej Bystrici. Za komorovej podpory bola zriadená Umelecká hračkáreň v Kremnici, ktorá však ukončila činnosť v roku 1937. Komora podporovala kurzy a výstavy ľudového priemyslu a umiestnila vo svojej budove vzorkovňu domáceho priemyslu.

    Obchodná komora v minulosti plnila aj funkciu registratúry ochranných známok. V roku 1910 zaregistrovala ochrannú známku pre Harmaneckú papiereň – logo bielej labute – symbolu tradície a čistoty, ktorá zvíťazila v celoslovenskej súťaži LOGOTYP SLOVAKIA 2002 v kategórii Najstaršie logo. Ochranná známka „Biela labuť“ je najstaršou registrovanou a dodnes udržiavanou ochrannou známkou na území SR. Papiereň v Harmanci vybudoval v roku 1829 banskobystrický kupec František Zikmund Leicht. V rokoch 1866-1906, keď boli jej majiteľmi Banskobystrickí mešťania a švagrovia Henrik Gottlieb Stadler a Johan Bernard Hüttner, niesla názov „Cisársko-kráľovská slobodná Harmanecká papiereň“.


Komora a podpora obchodu a cestovného ruchu

    V marci 1924 zorganizovala komora výpravu 140 živnostníkov svojho obvodu na jarný veľtrh do Prahy. Z iniciatívy obchodnej komory a za jej pomoci usporiadala bratislavská pobočka Zväzu česko-slovenského diela v Banskej Bystrici v máji 1931 propagačnú výstavu kvalitnej remeselníckej výroby. Podporovala ľudovo-umelecké výstavy, zvlášť keramickú v Šiveticiach v roku 1934.

    V máji 1940 sa konalo v komore medzinárodné slovensko-maďarské drevárske cenové rokovanie a v júni 1940 medzinárodné slovensko-talianske drevárske cenové rokovanie, na ktorých sa zúčastnili vysokí predstavitelia hospodárskeho života týchto krajín.

    Komora vykonala veľa práce na poli rozvoja cestovného ruchu. V r. 1935 bola zriadená pri komore stredoslovenská odbočka Slovenského cudzineckého zväzu a komora sa aktívne zúčastňovala na zriadení Slovenskej rady pre cestovný ruch v r. 1937. Táto rada zriadila pri obchodnej komore v Banskej Bystrici svoju obvodnú kanceláriu pre stredné Slovensko.

    Z konkrétnych aktivít pre rozvoj cestovného ruchu možno spomenúť iniciatívne návrhy komory na stavbu lanovej dráhy na Majerovu skalu a hrebeňovej cesty Nízkymi Tatrami. V rámci systematickej starostlivosti komory o kúpele obvodu treba spomenúť podporu žiadosti termálnych kúpeľov Kováčová o ich vyhlásenie za liečebné miesto.


Komora a doprava

    S podporou rozvoja cestovného ruchu úzko súvisela aj problematika budovania dopravnej infraštruktúry. Obchodná komora považovala všetky druhy dopravy za hlavnú os prosperity slovenského podnikania. Vypracovala jednotný železničný program pre územie komory a memorandum na vybudovanie trate Banská Bystrica – Horná Štubňa. Už v roku 1898 aj na žiadosť obchodnej komory začala premávka na novovybudovaných tratiach v Oravskej doline a medzi Krupinou a Šahami. Neskôr boli vybudované trate Zvolen - Krupina a Červená Skala – Margecany. Komora podala celý rad konkrétnych návrhov aj na stavbu a úpravu ciest svojho obvodu. V leteckej doprave dlhodobo poukazovala na potrebu zriadenia letiska v Žiline a dobudovania letiska Sliač.

    Komora uskutočnila rozsiahlu akciu smerujúcu k zlepšeniu poštovej dopravy, telefónnej a telegrafnej služby. Najväčším úspechom bola výstavba stredoslovenského vysielača Jozefa Murgaša, ktorý bol verejnosti slávnostne odovzdaný v máji 1936.


Komora a školstvo

    Obchodná komora hneď od svojho založenia podporovala zriadenie odborného školstva. Na jej podnet sa v roku 1902 otvorili brány 3-triednej vyššej obchodnej školy v Banskej Bystrici, na ktorej v rokoch 1924-28 študovala aj významná slovenská spisovateľka Margita Figuli.

    V záujme rozvoja odborného vzdelania komora poskytovala štipendiá pre študentov odborných škôl, začala tiež podporovať učňovské školy a pričinila sa o ich zriaďovanie vo všetkých mestách svojho obvodu. Výdatne podporovala aj organizovanie praktických odborných remeselníckych a obchodníckych kurzov a poskytovala aj individuálne príspevky chudobným kurzistom.

    Na ministerstve obchodu presadila zriadenie čipkárskej školy v Kremnici, jej odbočky na Starých Horách, zriadenie vyučovacej dielne na drevené hračky v Banskej Štiavnici a zriadenie štátnej kovorobnej školy v Banskej Bystrici v roku 1910. Následne sa jej podarilo dosiahnuť, že štátna kovorobná škola dostala novú budovu a bola prebudovaná na strednú školu s maturitou s ďalším odborom elektrotechnickým a dvojročným kurzom murársko-tesárskym. Na návrh komory bola v roku 1935 zriadená špeciálna škola celulózo-papiernická v Ružomberku.

    Vďaka spolupráci všetkých slovenských obchodných komôr bol zriadený Exportný a obchodno-politický ústav v Bratislave a Vysoká obchodná škola v Bratislave. Banskobystrická obchodná komora sa aktívne zúčastňovala na zakladajúcich prácach a finančne prispievala na činnosť oboch inštitúcií.


späť na históriu OPK v Banskej Bystrici
návrat na hlavnú stránku BBRK SOPK


home web dotazník
Táto webstránka bola vytvorená aj pomocou redakčného systému phpRS.
© Slovenská obchodná a priemyselná komora